Dnes mi prišiel od penzu, online denník ktorý sporadicky používam mail so subjectom: Four years ago you wrote… Normálne rovno mažem, teraz som klikol.
Pred 4 rokmi som mal výborný deň. Ráno ma zobudila 3 ročná dcéra. Dal som si zdravé raňajky. Inšpirovaný podcastom Tima Ferrissa pri ktorom sa mi dobre pracovalo som si zapísal, že konečne začnem písať blog. Cez deň som si robil krátke prestávky na cvičenie. Večer som bol na Wing Tsun a celý deň som nefajčil.
A dnes presne o 4 roky neskôr sedím za kompom a píšem tento post o prokrastinácií. Úkladná, rafinovaná, prefíkaná a falošná. Všetkými masťami mazaná. Jej pracovné metódy: klamstvo, lesť a úskok. Celé 4 roky som makal a drel až na malý, ale podstatný detail. Nie na tom najdôležitejšom. To, po čom kričalo celé moje srdce. Respektíve už len tíško šepkalo.
Prokrastinácia 2.0 Makať, ale nie na tom najdôležitejšom.
Po nedávnej sérii zlyhaní a následnej nepríjemnej konfrontácií s realitou som si povedal: „Stačilo!“ A tak som radšej začal, aby mi zo sna neostali iba črepiny. O sérii zlyhaní niekedy nabudúce.
